Veľká noc v Nemecku

Veľkonočné obdobie je čas, kedy všetky zvyky vyzerajú, že symbolizujú obnovu, život a začiatok jari. Farebné vajíčka, špeciálne jedlá, obrovské ohne a, samozrejme, cirkevné služby - sú niektoré zvyky, ktorými sa vyznačuje táto zvláštna ročná doba.

A ako je to v Nemecku? My Vám prinášame informácie o tom, aké sú Veľkonočné tradície v Nemecku.

Das Ostern čiže Veľká noc patrí v Nemecku k najobľúbenejším sviatkom. Predznamenáva totiž dlhoočakávaný príchod jari po tuhej zime a ukončenie pôstu.

Na zvyky, bez ktorých si na Slovensku Veľkú noc ani nevieme predstaviť, ako oblievanie dievčat studenou vodou či šibanie korbáčmi, tu ale nenatrafíte. Obľúbenou činnosťou na Veľkonočný pondelok je niečo celkom iné, hľadanie veľkonočných vajíčok. Ak ste sa rozhodli stráviť tieto sviatky v zahraničí, prinášame vám zopár rád, ktoré vám pomôžu zorientovať sa a užiť si tento krásny jarný sviatok.

Zelený štvrtok, čiže Gründonnerstag je rovnako ako u nás pracovný deň. Veriaci chodia do kostola, aby si pripomenuli poslednú večeru Ježiša Krista. Blíži sa koniec pôstneho obdobia, pred Veľkou nocou sa treba očistiť a v niektorých rodinách preto jedávajú iba zeleninu, väčšinou špenát alebo bylinkové polievky.

Veľký piatok (Karfreitag) je v Nemecku štátny sviatok, nechodí sa do práce a zatvorené sú všetky obchody. Väčšina rodín v tento deň jedáva jedlá z rýb alebo bylinkové omáčky so zemiakmi varenými v šupke.

Počas Bielej soboty sa v mnohých mestách konajú na námestiach veľkonočné trhy. Nájdete na nich ručne vyrobené veľkonočné vajíčka, rôzne dekorácie či remeselné výrobky. Po nákupoch a nabažení príjemnej sviatočnej atmosféry býva zvykom zastaviť sa v pekárni pre tradičný veľkonočný koláč v tvare jahňaťa. Tento koláč sa volá das Gebackene Osterlamm. Obľúbený je tiež Osterbrot, ktorý je podobný slovenskému mazancu alebo Rosinenbrot, čiže sladký chlieb s hrozienkami.

Veľkonočná nedeľa je tak ako u nás najdôležitejším sviatkom. Mnohé rodiny chodia na omšu, na ktorej si nechajú farárom posvätiť košík so sladkým chlebom, vajíčkami či šunkou. Po omši nasleduje tradičný veľkonočný obed, pri ktorom sa zíde celá rodina. V Nemecku je zvykom na Veľkonočnú nedeľu jedávať krupicovú polievku a jahňacie mäso väčšinou so šalátom, v ktorom sú okrem zeleniny aj vajíčka. Deti si počas Veľkonočnej nedele vyrábajú slamené hniezda, ktoré rodičia skryjú v dome alebo v záhrade. Do nich potom veľkonočný zajac zanesie rôzne farebné vajíčka a iné maškrty, niekedy to môžu byť aj väčšie darčeky. Na Veľkonočný pondelok ich potom deti hľadajú.

Zaujímavosťou sú aj Veľkonočné ohne-Osterfeuer, ktoré patria medzi najčastejšie veľkonočné zvyky v Nemecku. Veľkonočné ohne datujú svoj pôvod ako zvyk až do 16. storočia, ale pravdepodobne sa datujú do predkresťanských dôb. Svetlo z ohňa symbolicky predstavuje vyhnanie zimy a príchod tepla. Taktiež by malo zvýšiť plodnosť polí. V kresťanskej tradícii je veľkonočný oheň symbolom vzkriesenia Krista. Dedinčania, susedia a priatelia sa tradične zhromaždia okolo týchto ohňov, ktoré zvyčajne horia v sobotu pred začiatkom Veľkej noci. Oheň sa udržiava konármi a vetvičkami zo záhrady.

V meste Luedge v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko je zvykom púšťať tzv. Veľkonočné kolesá, čo sú veľké horiace kolesá z dreva a slamy púšťané z kopca. Zanechávajú horiacu stopu tiahnucu sa niekoľko sto metrov, vytvárajú ohnivé kruhy, ktoré symbolizujú slnko pred 2000 rokmi. Taktiež označujú koniec zimy.